Kamenné a sklenené mozaiky

 Viete, že najstaršia známa mozaika na svete je tzv. kužeľová mozaika, ktorá vznikla v Mezopotámii viac ako pred 4 000 rokmi? Rôznofarebné kužele (ktoré ale neboli ani z kameňa, ani zo skla, ale z pálenej hliny) boli vtláčané do hrubej mokrej omietky, vytvárali geometrické vzory a boli súčasťou palácovej architektúry. Vynájdenie tejto nápaditej umeleckej technológie – mozaiky - môžeme teda pripísať Sumerom, národu, ktorý je považovaný za kolísku našej civilizácie. Z vykopávok a tabuliek písaných klinovým písmom, ktoré po Sumeroch zostali, vieme, že tento tajuplný národ neznámeho pôvodu vytvoril najstaršiu mapu sveta, mal výborné znalosti vesmírnej oblohy, dokázal obrábať kovy, vyrábal pivo, a vynašiel okrem mnohých iných vynálezov aj sklo (aj keď niektorí historici sa prú o to, že sklo vynašli Egypťania). Napriek svojim, na vtedajšiu dobu neuveriteľným schopnostiam, Sumerov nenapadlo na tvorbu mozaík používať sklo! Mozaiky tvorili z terakoty, kameňa a mušličiek.

Na rozdiel od skla (okrem obsidiánu – prírodného skla tvoreného vulkanickou taveninou) , ľudstvo kameň vynájsť nemuselo, kameň našlo „ležať na ceste“. Preto aj kamenné mozaiky sú staršie sestry tých sklenených. Prvé sklenené mozaiky sú známe zo starovekého Egypta. Boli to práve Egypťania, ktorí vytvorili doslova priemysel mozaiky a kamennou a sklenenou mozaikou začali zdobiť paláce, chrámy a dokonca aj lode. Historici sa opäť nevedia zhodnúť v tom, či mozaika prišla do starovekého Grécka a Rímskej ríše z Egypta alebo sa toto umenie ďalej nerozvíjalo a zaniklo, aby bolo znovu vynájdené v inom čase a na iných miestach Stredomoria.

V helenistickom období začala mozaika dokonca konkurovať maľbám. Používaním miniatúrnych kamenných kociek (jeden kubický milimeter) rôznych farieb a odtieňov, ktoré boli s najväčšou umeleckou precíznosťou poukladané tesne vedľa seba sa vytváral dojem maľby štetcom. Tieto „maľby“, na rozdiel od tých originálnych (tvorených farbami) nestarli, nestrácali svoju farebnosť, a preto sa niektorí vtedajší znalci umenia začali dokonca domnievať, že mozaikové portréty časom úplne nahradia tie maľované.

Mozaika sa často označuje za rímske umenie. Dôvodom na toto označenie sú nálezy desiatok tisíc mozaík z rímskeho obdobia.

Techniku mozaikového umenia si osvojili aj umelci zdobiaci kresťanské kostoly. Na týchto mozaikách boli zobrazované biblické príbehy, ktoré slúžili nielen k poučeniu veriacich, ale aj prostredníctvom odrážaného mihotavého „božského“ svetla sviečok zo sklenených mozaík k vytvoreniu pocitu nadprirodzena a mysticizmu.

Mozaiky sú samozrejme súčasťou aj dnešnej modernej architektúry, ba dokonca môžeme povedať, že ich používanie v praktickom živote v exteriéri a interiéri je stále obľúbenejšie a vyhľadávanejšie.

Sklená mozaika

Vo všeobecnosti môžeme mozaiku definovať ako plošnú výzdobu zostavenú z drobných segmentov kociek, hranolčekov, nepravidelných úlomkov a pod., ktoré sa vkladajú do fixačného lôžka a vytvárajú pravidelné alebo nepravidelné geometrické vzory, prípadne obrazy.

Techniky výzdoby mozaiky môžu byť priame alebo nepriame. Pri priamej technike sa vtláčajú prvky tvoriace neskoršiu mozaiku priamo do lepiaceho lôžka. Táto metóda bola využívaná najmä v minulosti stredovekými majstrami, ktorí svoje remeslo povýšili na umenie hodné obdivu. Nepriama metóda sa používa pri výrobe súčasných mozaík: mozaikové prvky sa vopred (vo výrobni) prilepia lepidlom riediteľným vodou lícnou stranou na papierovú predlohu (tzv. fixačný list). Na mieste osadenia sa potom rubovou stranou vložia do lepiacej malty a po jej zatvrdnutí sa papier a lep z lícnej strany zmyje vodou.

Pri tvorbe mozaík nesmieme zabúdať na jednu veľmi dôležitú vec: nevhodným výberom hmoty na škárovanie môžeme pokaziť aj tú najkrajšiu mozaiku.

Späť do článkov